Ukryté za dymom.

Viem, že nespíš, ale hnevám sa na teba. Ty by si vlastne nemal spať vôbec. Mal by si na mňa dávať väčší pozor. Toľko prúserov a zo všetkého si ma vždy vylízal. J Ktovie, akú máš vlastne podobu. Čo tak štíhla, sexi aziatka, s pevnými dvojkami a aspoň 10 cm podpätkami? Nechám ti otvorené okno a príď sa konečne ukázať. J Aké by to bolo stáť mimo tohto vesmíru, ktorý sa vlastne nepohybuje, vraj sa už nemôže, ako by to bolo potom s časom z pohľadu pozoraveteľa? Netrvalo by to všetko len pár minúť? Zopár scén, film, ktorý si pustíš na prehrávači a dobre sa zabávaš na tom trapkovi, čo do všetkého musí vopchať prst a skúsiť aké to je. Nie prst, tie pchajú iný, hneď jazyk. Občas to potom páli, sviňa. Život na vlnách, čísla, niekedy pár fialiek, pre niekoho je to týždenný rodinný rozpočet, pre mňa pravdepodobnosť, hra, niečo ako naše nedeľňajšie monopoly. J A potom studený kúpeľ vo vlnách Beringovho mora, ktorý nekončí smrťou. Dnes je to zábradlie na tom balkóne akosi nižšie. Ha Ha. Čo to skúšaš? Neverím na deduškov s paličkami, ktorí nimi len tak švihajú a potom sa zabávajú. Ale cítim, že si stále niekde tu. Musíš, lebo doteraz sa vždy všetko dobre skončilo, len si asi občas zdriemneš, alebo ma máš plné zuby a chceš byť aj ty chvíľu sám. Moja šikmoočka s paličkou. Ľudia vraj nie sú čiernobiely, ale ja potom už nie som človek. Mám viac čiernej, alebo bielej? Stačí dobrá myšlienka, aby som bol belší, alebo ďalšie klamstvo, aby som bol černejší? Hmm, hlavne, že sa ráno cestou do práce ligocem a voniam. Stačí jeden dotyk, alebo pohladenie, aby to anihilovalo s jedným klamstvom? Keď sme sa zoznámili tak to bol len chtíč, pekná postava, pekné pery, pár úsmevov, lačných dotykov a ináč, krásne sa bozkávaš. A teraz ? Ktovie načo všetko myslíš, keď zaspávaš, keď cítiš moje ja tak nebezpečne blizúčko tvojho. Sme si aspoň trošku podobný? Keď sa ťa nato vždy spýtam, povieš, že už na nič, že si unavená a je ti fajn, keď som pri tebe. Sme tak rozdielny? Alebo aj ty vieš tak klamať a myslíš na tisíc iných vecí ako ja? Alebo len ja som tá príšera z tej 11 dimenzie? Už ti neviem povedať pravdu, nedokážem sa z toľkých klamstiev vymotať. Nemiloval som ťa, tak preto ten minulý čas. Vlastne som si dlho náš spoločný život nevedel predstaviť. Asi som len zase nechcel byť chvíľu sám a teraz si môj múr, ktorý keď fúka, tak ja sa za neho skryjem a prečkám. Prečkávam stále, ešte že si nepýtaš nájomné. Dnes si už neviem predstaviť, že sa len tak zoberiem, odídem a nechám ťa iným. Som strašný sebec. A to zábradlie je fakť dnes nízko, prečo to tak blbo robia? Ešte sa niekto pošmykne a vypadne. :-))))) Ty si v minulom živote musela byť veľmi zlá a ja ten dobrý a milosrdný. To len aby som dnes sám pred sebou nevyzeral ako vyblvané lečo. Neviem ako ti povedať, že mi na tebe záleží. Nie, nie je to láska, ja vlastne ani neviem čo to je. Vlastne to ani nemám komu povedať. Mám len teba a toho druhého. On to všetko vie a tebe to nikdy nepoviem. Nemôžem. Už je to pre teba za horizontom udalostí a tá moja čierna diera, je viac a viac pažravá. Prepáč. Aspoň, že tie malborky sa občas vedia v noci na mňa usmievať.